Mojtín / Čičmany

Cas: 21-22.01.2006
Ludia:



Prvy krat ranne vstavanie v novom roku 2006. Kedze klasicka mojtinska chata, odkial su prve tradicne zazitky (Igiho prihorene Bartn gate, Yurovych 8 kofol a kalerabacia obsluhy) uz davnejsie vyhorela, tak sme boli nuteni prist z Bratislavy rovno na kopec. Po strastiplnej ceste dedinou (neodhrnute, ladove ceesty) smes a dostali az hore k parkovisku (tiez uplne neodhrnutemu) kde nas mily ujo nasmeroval rovno do zaveja, samozrejme sme nemienili zapadnut, cize sme pokyny nenasledovali, co vyustilo do vlny nevole zo strany uja vlekara. Pre vacsinu osadky to bola prva navsteva tamojsieho skicentra, okrem Milana to vask vacsina nevedela ocenit.. Je pravda, ze kopec je realtivne kratky, avsak na vyber je dost trati ako sa dostat dole. Andy odchytil miestneho borca, ktory nam ukazal, ze co kde a ako a uzili sme si aspon troska hlbokeho snehu, pretoze oproti minulosti vlekari zabrali (co vsak nieje az tak uplne super) a uratrakovali komplet cely kopec, vsetky zjazdovky). Yura s Lucinkou sa sankovali na malej aj velkej zjazdovke, dali diviaka v miestnej restike a celkovo sa prijemne zabavali. Vyzera to tak, ze po turistickej stranke sa Mojtin jemne vzmaha – objavilo sa viacero moznosti ubytovania, restauracia pri svahu je tiez milym prekvapenim (najma jej jedla :-).

Zaver dna bol tradicny – 5 chalanov cakalo na 2 baby, kym sa dovalia z 200m vzdialenej restiky cca 25 minut :-) Vecerna cesta do Cicman nebola nic moc, nadisli sme si to ce Povazsku Bystricu a Rajec, spolu asi 1.5 hodiny, avsak odmenou nam bola krasna drevenica (myslim Ondreja Bagara). V miestnej krcme sme toho uz moc neporiesili asi hlavne preto, ze sa tam vseobecne nic neriesilo. V sobotu sme precitli do nadherneho dna, studeneho jak svina, psa by si von nevyhnal :-) cca –15 ale vetrik robil nieco ako –25. Odvazlivci Milan a Andy vypadli ako predvoj na kopec skoro rano, zbytok sa dovalil neskor, bolo dalsie sankovanie a snowboarding po zmrznutom povrchu a strasnej ale fakt strasnej zime. Preto sa hromadne odhlasoval koniec akcie uz tesne poobede (chalanom koncili permice), utiahli sme sa do tepla miestnej restauracie (jedlo teda nic moc) a cakali na Vladkicka, ktory neohrozene brusil lad na svahu sam este asi 2.5 hodiny.

Oberbonusom bol prejazd do Ilavy (cesta sa v zime neudrziava, preto sme ju smerom do Cicman vyechali,ale po rozprave s miestnymi sme si ju cestou domov skusili risknut) – cesta plna kusov ladu, isli sme tak 40km/h...po prejdeni kopca smerom z Cicman sme vysli na luku (sedielko medzi dvoma kopcami), kde uplne strane fukalo, nic nebolo vidno, samy sneh a uprostred cesty auto, dochodcovsky parik z Bratislavy, ze chlapci, potlacte nas trosku. Degesi isli hore ladom bez retazi, chvilku sme ich tlacili a ked sme prestali tak zasa zastali. Nejak nechceli pochopit, ze by sa mali vratit 200m do dediny, dat retaze a skusit to tak,lebo inac proste hore nevyjdu. Ktovie ako skoncili, kazdopadne na druhy den v spravach ziadne obete neboli.