Lokalita: Turecka

Cas: 06-08.01.2012
Ludia: +Janka

Jakože sa šírili fámy, že je v Tureckej sneh (Slavo vraj zlyžoval v polke decembra z Križnej až do dediny) a navyše malo prudko duť a anledne snežiť, takže ideme na hory. Najskôr to boli Roháče, ale kedže milovany súdruh R.F. stavia dialnice raketovým tempom (46km za 2 roky!!!) tak nakoniec vyhrala Turecka (aj sa tam predsa lne lahšie zháňa ubytko, oravci v Zuberci su neskutočne zhýčkaní, posledne 3 roky nas vždy poslali do hotela, že 8 ľudí sa im na 2 noci neoplatí. Tak sme sa pekne v piatkovom volne zbalili a v čase aj vypadli. Príchod k Makovi silne nadpriemerný, snáď aj pred 17.00, silne umocnený závejmi pri ceste, keré snáď neboli od 2005 (ináč aj domáci tak hovoria). Ubytko v chate pod vlekom, ako sa patrí, ako má byť. Potom už iba krčma :-D. Všetko OK, bola aj inetelekktuálne náročný kontest v Skrebli, akurát Yura bol vyťahaný za vlasy prisťahovalcami – prezentoval totiž názor, že človek ktorý žije 9 rokov v Tureckej nieje domáci („Titul „rodený domáci“ užíva človek, ktorý má oboch rodičov narodených v dotyčnej obci“). Tak sme to o 03.00 zabalili v veľkej Luciinej radosti. Napriek vŠetkému, sobota budíček 09.00 a o 10.00 už šiel každý za svojím. Lucinka variť guláš na večeru, Linda s Maťou po 4 hodinvé lístky (!!!!), Janka, Zuzka a pes na Líšku, tak isto ako aj chalani, akurát oni brali aj dosky. Premávka na vleku bola asi 1/3 z toho, čo šlapalo peši popri svahu. Slnko nás síce obišlo, ale príjemne sme si po náročnom piatkovom večeri oddýchli šlapaním. Zuzka s Jankou kopec naspäť zbehli, chalani si dali strašný frírajd. Okrem Lucinkinho gulášu bol vrcholom večera penzíon St. Bernard : čapované pivo nemáme, nešlo. Latte vám nespravím, je pokazený stroj. Moc nevaríme, kuchár je mimo dediny, ešte tak cesnačku. Cesnačku spravíme, ale nemáme syr. Platiť môžete, ale nedám vám blok, nejde kasa. Ale obsluhúci bol veľmo milý, takže vlastne nič nevadilo. Oproti tomu v „reštaurácii“ pod vlekom to bola katastrofa. 4 ženy za barom a nestíhačka. 3 ľudia čakali n aobsluhovanie 10 minút. Panie nevedeli kofolu naraziť, na čaj postavili prázdnu kanvicu atď. Večer zasa u Maka, Toudy bol načapaný so svojou novu láskou, Maťou, čo ho tak vyviedlo z miery, že opil nafasovanou hruškovicou chudáka Fuňa do nemoty. Chlapský nedelný výšlap na Úplaz bol famózny, aj keď nebyť lyžiarskej stopy, tak sú viac v prdeli ako bez snehu – so snežnicou zapadanie po kolená. A zjazd v prašaníku až do dediny, nebolo treba vypínať!